Dnes je opäť jeden z tých dní, keď neznášam celý svet.. Ale tentokrát je to naozaj oprávnene.. A môžem si s čistým svedomím, že nikomu nekrivdím povedať, že život je to najťažšie čo nosíme na krku a navyše všetci..
Myslela som si, že ju konečne mám.. že ju poznám viac ako ona sama seba..pretože som navyše od jej subjektívneho postoja mala ešte ten svoj subjektívny..dá sa povedať jej pocitmi nezmenený pohľad..takže vlastne z toho bol nakoniec objektívny postoj. Ale dnešok mi dal opäť tvrdo pocítiť že som sa mýlila.. a ako veľmi.. Už nebude stáť v rade na kytičku ružových tulipánov, ktoré si tak obľúbila. A už mi tiež nebude môcť povedať čo si o tom všetkom myslí a prečo, koho dnes videla, koho počula, a už nebudem vidieť ako sa bezstarostne smeje priam až rehoce- vedela to naozaj dobre.. ešte nikto ma nerozosmial v takých chvíľach, kedy to dokázala ona. Mala som pocit, že jej život je ľahký ako pierko, že sa celá vznáša a chvíľami, že to ani nie je možné, že ona žije a že ju mám.
Prvýkrát sme sa stretli pri fontáne.. bolo teplo a sme si v nej máčali nohy..padlo pár slov a odvtedy sme si na seba našli čas aspoň polovicu jedného dňa raz za týždeň na zreferovanie si všetkého čo sa udialo.. Piekli sme spolu koláče, písali sme si listy, telefonovali, spievali, cvičili, chodili plávať a dokonca aj spali.. hej viackrát sme spolu spali .. raz u mňa a raz u nej.. a vôbec to nebolo divné..bolo to fajn.. chcela by som tie časy vrátiť spät.. zvykla som si na ňu tak veľmi a teraz mi chýba..
"Chýbaš mi, vieš to?? " -viem, že som Ti to nikdy nepovedala.. a teraz je už príliš neskoro a navyše TOTO nikdy nebudeš čítať/aj keď by som si to veľmi priala/.. a ešte niečo... "Hnevám sa na Teba, že si to urobila. Viem, že aj tak sa tým nič nezmení, ale nedokažem sa s tým zmieriť." už som stratila príliš veľa..
Keby som tak mohla vrátiť čas.. o dva dni dozadu... :-/
Komentáre